Letný slnovrat, Svätojánska noc a archetypy bohyne vody

Začiatok leta, ktorý ohlasuje letný slnovrat, môžeme spájať s elementom vody, ale tiež s elementom ohňa. Počas tohto obdobia sa ľudia vybrali k studničkám, dopriali si očistné kúpele a uctievali vodu ako takú. Na druhú stranu sa rovnako usporadúvali svätojánske ohne a Slnko (najsilnejší oheň pôsobiaci na Zemi) je v deň letného slnovratu na oblohe najdlhšie. Voda a leto – rovnako ako oheň (slnko) a leto - oboje ide dohromady. V našom dnešnom putovaní rozoberieme element vody.

Žena - studnica emócií

Pokiaľ celý rok pripodobňujeme k životu ženy, toto obdobie odpovedá žene, „ktorá má už sexuálne skúsenosti, ale ešte nie je matkou“. V predchádzajúcej generácii toto obdobie chýbalo, lebo veľmi skoro potom, čo ženy začali žiť sexuálne, sa stávali matkami. V tomto období je dôležité dopriať si ponorenie sa do seba, do hlbín svojich vlastných vôd. Mať dostatok času na seba a na sebapoznanie: „Kto som ja?“. Tiež čas na premýšľanie o tom, čo vlastne od života chcem. Také ponorenie do seba je ale dôležité i v neskoršom veku. „Po čom skutočne túžim? Žijem život, aký si skutočne prajem?“ apod. Sviatok letného slnovratu môžeme prežiť týmto seba-uvedomovacím spôsobom a ponoriť sa hlbšie do seba samej. Je to rovnako skvelá príležitosť dotknúť sa toho najhlbšieho v nás. Môžeme prečistiť naše emócie, tie ktoré sa po väčšinu času snažíme držať na uzde. Teraz spolu s vodou našich sĺz môžeme nechať odísť hlboko potlačené zážitky, nepríjemné spomienky, staré krivdy a rany či akékoľvek zážitky, ktoré máme v tele. Môžeme rozprúdiť naše vnútorné vody, pokiaľ cítime, že niečo v našom živote stagnuje či dokonca zamrzlo. Je v poriadku vypustiť svoje potlačené emócie a plynúť slobodne, vyjadrovať svoju vlastnú pravdu, občas plakať, ale tiež milovať z hĺbky srdca.

jazero-litha-zena

Uctenie si posvätných vôd a prameňov

Po uctení si našich vnútorných vôd si môžeme uctiť vodu v prírode. Môžeme poďakovať studničkám a riekam za ich vlahu – veď práve v lete je voda tak veľmi potrebná. Bez vody by naša úroda neprežila a ani my by sme bez vody neprežili – naše telo je tvorené hlavne z vody! V poslednej dobe nedostatok vody pociťujeme, neustále totiž klesá hladina podzemnej vody. Pôdu ničíme a dusíme stavbami a pestovaním natoľko, že i v prípade veľkých dažďov do seba nie je schopná nasiaknuť väčšie množstvo vody. Bohyni vody je potreba vzdať veľkú úctu a začať sa k nej chovať úplne inak. Veď práve vďaka veľkým riekam mohli v minulosti vznikať a prežívať tie najväčšie mestá a civilizácie.

Zaujímavosť: Dávnejšie ľudia usporiadavali počas letného slnovratu púte k posvätným studniam, aby si vyliečili svoje zranenia a choroby a obetovali mince, drobné šperky a kvetiny prítomným božstvám. Rovnako sa na niektorých miestach zdobili studne.

Letný slnovrat, Litha či Kupadla

Mnoho názvov pre ten istý sviatok, ktorý pripadá na 21. júna. Tento deň je najdlhším dňom v roku. Zaujímavé je, že za severným polárnym kruhom v tento deň slnko vôbec nezapadne, zatiaľčo v južných polárnych oblastiach vôbec nevyjde. Počas tohto sviatku sa ľudia obradne kúpali, pálili ohne a skákali cez ne. Kúpeľ v tento deň bol považovaný za obzvlášť očistný a blahodárny pre zdravie na celý rok. Keďže slnečná energia posilňuje všetky súčasti prírody, je obdobie slnovratu považované za príhodný čas pre zber bylín, liečenie alebo veštby. (ale o tom ešte za chvíľu...)

bohyna-litha-voda

Archetypy bohyne vody

Ľudia v skorších dobách uctievali rieky samotné ako mocné životodárne božstvá. Preto si napríklad Sázavu, Moravu či Jizeru predstavovali ako samotnú bohyňu vody. Vltava bola starou pohanskou bohyňou rieky, ktorej názov pochádza z germánskeho Wilth Ahwa – Divoká rieka. Každá z riek nesie silu vody, nespútanosti, emócií, očisty, plynutia a zdroja života a každá ešte naviac nesie svoje špecifické kvality, ktoré sa spájajú s podstatou tej ktorej rieky. Mne osobne sa veľmi páči meno Brehyňa pre bohyňu vôd, lebo je takým univerzálnym označením. Brehy sú totiž spojené s vodami po celom svete.

Bohyňa vody Brehyňa

„Som bohyňou vôd - pod mojou ochranou sú všetky oceány, moria až po tie najmenšie potôčky. Ale ovplyvňujem tiež vodu, ktorá je v tvojom tele. Vediem ťa do hlbín a pomáham ti vyplaviť všetky nespracované a nevyjadrené emócie. Ponor sa do mňa a nechaj ma láskyplne ti omyť tvoje boliestky. Niekedy je potrebné potopiť sa a dotknúť sa až samého dna, aby sme mohli povstať ako znovuzrodené.“

Domnu

Je starou írskou bohyňou. Jej liečenie je obsiahnuté v ľadových prúdoch riek a prameňov. Je prítomná v daždi a tečie v našich slzách, pretože ona je držiteľkou emócií. S Domnou sa stretávame na pobreží, kde nadšene tancuje na večer letného slnovratu.

bohyna-slnovrat

Rusalka

Niekedy býva bohyňou vody označovaná aj Rusalka. Avšak podľa slovanských a ruských povestí sú rusalky skôr víly či elementárne bytosti, ktoré sú s vodou spojené a starajú sa o ňu. Podľa povestí tieto víly kráčali počas slnovratu po pevnej zemi a v ich stopách vykvitli kvetiny. V súvislosti s ich menom sa zmieňujú tzv. Rusalie, slávnosti Rusaliek.

Ako ďalšiu bohyňu vôd môžeme uviesť rímsku Coventinu (obľúbenosť tejto bohyne dokladá nález v jej studienke: trinásť tisíc mincí, mnoho perál, sponiek a ďalších drobností) či napríklad grécku Afroditu, ktorá býva spájaná s oceánmi, lebo sa zrodila z morskej peny.

bohyna-afrodita

Svätojánska noc

Toto kresťanské označenie malo vytlačiť pôvodné pohanské oslavy letného slnovratu. I keď sa to čiastočne podarilo, zostal tejto noci jej magický nádych. Počas tejto noci sú totiž vraj všetky nadprirodzené bytosti najaktívnejšie a ľudia ich môžu vidieť. (O čom pojednáva i hra W. Shakespeara Sen noci svätojánskej).

Magické rastliny

Asi najmagickejšou rastlinou svätojánskej noci je papradie. Papradie o polnoci vraj žiari zlatým svetlom a môže človeka urobiť neviditeľným. Má ale tiež vraj tú moc otvárať brány do iných svetov a umožňuje kontakt s nimi. Ale i v podzemí sa dejú zázraky. Otvárajú sa hory, kde sa dajú nájsť poklady. Kto v tento deň do podzemia vstúpi, strávi tu celý jeden rok pozemský, i keď jemu sa to javí ako jeden jediný deň.

Samozrejme papradie nie je jedinou rastlinou, ktorá má magickú moc. V období letného slnovratu sú totiž všetky rastliny na svojom vrchole, majú v sebe silu najsilnejšieho a najdlhšieho slnka a je preto najvhodnejšia doba ich zberu. Po letnom slnovrate sa byliny prestávali zbierať, lebo sa verilo, že príroda od tohto momentu začína umierať a byliny strácajú svoju moc. Magické vlastnosti boli najviac prisudzované vresu a ľubovníku. V Španielsku sa letnému slnovratu dokonca hovorí vresová noc. Ľubovník sa zase označuje aj ako bylina svätého Jána a má široké medicínske i magické využitie. Z rastlín nazbieraných v tento deň sa vyrábali vence, ktoré sa nosili na hlave alebo sa vešali nad dvere či sa nimi pokrýval najväčší kameň v záhrade ako ochrana od všetkého zlého.

Svätojánske veštby

Mladé dievčatá využívali slnovrat k tomu, aby zistili, kto sa stane ich manželom. Zbierali napríklad devätoro bylín, ktoré si v noci dávali pod vankúš a o ich nastávajúcom sa im mal zdať sen.

Článok napísala Veronika Lančaričová. Preklad Zuzana Hrúzová. Zdroje: Pohanskaspolecnost.cz, wikipedie.org, slovanskykruh.cz, knihy Novodobé ženské rituály, Magické slavnosti letního slunovratu (Anna Franklin)

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie